KDE BOL BOH, KEĎ....?

            „Kde bol Boh, keď sa vraždilo v koncentračných táboroch a v stalinských lágroch?“ pýtame sa. Ako sa máme vyrovnať s tým, že v priebehu ľudských dejín človek trpí, zatiaľčo „Boh mlčí“? Vari tento pocit Božej neprítomnosti či zrady nesprevádza milióny ľudí na našej planéte?
            Nemálo ľudí – vrátane významných poctivo hľadajúcich mysliteľov – priviedlo toto prežitie prázdnoty a opustenosti Bohom k záveru, že Boh je mŕtvy. Iní cítiac to isté to pochopili tak, ako to dokladá Dostojevskij slovami: Boh zomrel – a teda všetko je dovolené. Ďalší zas dospeli k názoru, že Boh nie je a nikdy nebol, pretože by sa nemohol na také veci pozerať, nemohol by ich dopustiť.
            Ale existujú aj iné možnosti interpretácie: Hans Jonas, veľký židovský mysliteľ, ktorý sa dôkladne zaoberal otázkou Osvienčimu, hovorí v súlade so židovskou tradíciou o Božom dobrovoľnom stiahnutí sa zo sveta. Boh stvoril svet, ale potom sa dobrovoľne stiahol, aby človeku uvoľnil priestor pre jeho slobodu. Na konci časov bude človek a celé ľudstvo povinné vydať svoj počet z toho, ako s darovanou slobodou nakladalo.
            Iný významný židovský mysliteľ, britský rabín Jonathan Sacks, odpovedá na otázku „Kde bol Boh, keď sa vraždilo v Osvienčime?“, vetou: „Bol tam v prikázaní Nezabiješ!“
            Iní hovoria, že otázka, kde bol Boh, keď sa vraždilo v Osvienčime, je nesprávne položená. Mali by sme sa pýtať, „Kde bol človek, keď sa vraždilo v Osvienčime? Čo to ľudia zo seba urobili, keď boli schopní páchať také veci?“ To znamená odmietnutie predstavy Boha ako režiséra sveta, ktorý nesie bezprostrednú zodpovednosť za všetky ľudské činy, Boha, ktorý vodí ľudí ako bábky na nitkách.
            Áno, taký Boh skutočne neexistuje. My, kresťania, veríme v Boha, ktorý stvoril človeka slobodného a nezbavuje ho zodpovednosti, pretože tým by ho zbavil slobody a s ňou ľudskej dôstojnosti.

                                                                         (zdroj: Tomáš Halík, Smířená různost, str. 68)